Serbske ludowe spěwy

Hólčik běži pře wšě hórki

1. Hólčik bjejži pšewše hórki,
Nimo holčcynej’ komorki,
Trudlajdu talala
Nimo holčcynej komorki.

2. ›Spiš aby nespiš holečo?
›Wočiń twoju komorku!
›Trudlajdu talala
›Wočiń twoju komorku!‹

3. »Syli ty tón prjedawši,
»Da sam zanki derje wješ,
»Trudlajdu talala
»Da sam zanki derje wješ.«

4. Z wotrohom luby zaščerča,
Stara mać joh’ wusłyša,
Trudlajdu talala
Stara mać joh’ wusłyša.

5. Mać ta poča wołaći:
»›Z kim so, holčo, rozpraješ?
»›Trudlajdu talala
»›Z kim so, holčo, rozpraješ?‹«

6. »Z posleškom so rozpraju,
»Z posleškom so rozpoẃem,
»Trudlajdu talala
»Z posleškom so rozpoẃem.«

7. »›To ńej nidy ryčało,
»›Nidy ryčeć ńebudže,
»›Trudlajdu talala
»›Nidy ryčeć ńebudže.‹«

8. »›Sym ći pŕedy prajiła:
»›Zankaj swoju komorku,
»›Trudlajdu talala
»›Zankaj swoju komorku.‹«

9. »Šako mam ju zankńenu
»Ze šipu zatykanu,
»Trudlajdu talala
»Ze šipu zatykanu.«

10. »Z ’roch’wom zornom zawaĺenu,
»Ze słomicku zapŕenu
»Trudlajdu talala
»Ze słomičku zapŕenu.«

11. »To’lej ljeṕe džerži mi,
»Dyžli šjesć džesat zankow,
»Trudlajdu talala
»Dyžli šjesć džesat zankow.«