Serbske ludowe spěwy

Ha ćelerka ćelatkam dawaše

2. »Dźi z puća, dźi z puća, ty luby mój,
||: njech ja wšak ćelatkam nadawam.« :||

3. »Prjedy ja z puća ći njepóńdu,
||: hač ty mi njeslubiš moja być.« :||

4. »Prjedy ći njeslubju twoja być,
||: hač b’dźe srjedź zymy mi róža kćěć.« :||

5. Hólčik tón zawróći konika,
||: přeco z nim k molerjej rajt’waše. :||

6. »Molerjo, moluj mi róžičku:
||: Prěnje to łopjenko čerwjene. :||

7. Druhe to łopjenko zelene,
||: třeće to łopjenko křižojte.« :||

8. Moler tón róžičku mol’waše,
||: hač so ta zahrodka swěćeše. :||

9. Hólčik tón róžičku płaćeše,
||: hač so to blido tak zhib’waše. :||

10. Lute te tołste mi tolerje,
||: někotre šěsnaki Limborske. :||

11. Hólčik tón zawróći konika,
||: zaso wón ćěrješe k holičce. :||

12. »Jowle maš, lubčička, róžičku,
||: kiž je srjedź zymy mi zakćěła.« :||

13. »Ta wšak srjedź zymy njej’ zakćěła,
||: tu drje je moler ći molował.« :||

14. »Molował je abo njemolował,
||: tola srjedź zymy je zakćěła.« :||

15. »Što da sym tola ja činiła,
||: zo sym ja z hólčikom žort’wała. :||

16. Dokelž sym z hólčikom žort’wała,
||: dyrbju přez žorty nětk jeho być.« :||