Serbske ludowe spěwy

Ha ja sym sej wobhladał holičku

1. Ja sym sej wob’ladał holičku,
Rjanu bjełu čerwenu.

2. Mojeje runosćje, rjanosćje,
Mojeje runosćje, młodosćje.

3. Dy by wona była domjaca,
Dyrbjała zawjesći moja być;

4. Dyž pak je khuda słužomna,
Neda mi mać z nej do dwora nuts.

5. ›Nech sym ja khuda, kaž mój bóh sam ’ce,
›Kóždeho ja sej ’šće newoznju.‹

6. ›Kóždeho ja sej ’šće newoznju,
›Wo kóždoh’ hišće tež nerodžu,‹

7. »Beŕ sej ty holička, kajkehož ’ceš
»Krala ty khjejžora nedostaneš.«

8. ›Krala ja khjejžora necham mjeć,
›Hejzoli lubeho nedostanu.‹

9. ›Ja ’cu so swjetneho wostajić,
›Ja ’cu so daći do khlóstyra.‹

10. ›Prjene to ljetko być bože džjećo,
›Druhe to ljetko być pobóžna knežna.‹

11. ›Z božim tym džjećom ’cu khodžići,
›Za knejskim blidom ’cu sydaći.‹

12. ›Hejzoli nebudu bože džjećo,
›Tola ja wostanju čista knežna.‹

13. »Kajka da budžeš ty čista knežna,
»Dyž sy ty sydom ljet luboh’ mjeła?«

14. ›Bórniž ja sydom ljet luboh’ mjeła,
›Čista sym knežna ja wostała.‹

15. Dyž bje to słyšał tón jejny luby,
Dał je sej sedować konika.

16. Pšeco wón ’nał je tam do Khrósćić,
Pšeco wón ’nał je tam kowarej.

17. »Kowaj mi kowarjo konika,
»Kowaj joh’ na wšitke štyri nohi.«

18. »Nekowaj kowarjo ze zelezom,
»Nekowaj kowarjo z worcelom.«

19. »Na prjenej kowaj ze sljeborom,
»Na poslenej kowaj pak ze złotom.«

20. Kowaŕ tón konika kowaše,
Hólčik tón penezy sadžeše.

21. Hólčik tón penezy sadžeše,
Hač so to blido tak zibowaše.

22. Lute te tołste tolerje,
Njekotre Brancowske šjesnaki.

23. Hólčik sej bereše konika,
Kowaŕ sej bereše penezy.

24. Hólčik tón z dwora won ćjereše,
Kowaŕ tón za nim pak ’ladaše.

25. Kowaŕ tón za nim pak ’ladaše,
Wšitke to zbožje ’mu pšjeješe.

26. Hólčik tón khlóštyrej ćjereše,
Khlóštyr so pšed nim pšec zankaše.

27. Hólčik so wo durje kłapaše,
Ze swojim móličkim porsćikom,

28. Ze swojim móličkim porsćikom,
Ze swojim sljebornym peršćenjom.

29. »Hohahej, hohahej ’rótniko!
»Neje tu moja lubčička?«

30. Knežna ta džješe z ’rodu delje,
Bjełej tej židži hač do zemje.

31. Jeje te ’łóski su rozčesane,
Do lutych prómeškow rozplećene,

32. Po jeje rameškomaj rozdžjelene,
Po jeje khribeći rozkładžene.

33. Z ljewej tej ručku jom’ wočineše,
Z prawej pak hólčika witaše.

34. ›Witaj šak, witaj ty luby mój,
›Witaj ty luby mój najlubši.‹

35. ›’Ladaj šak, ’ladaj ty luby mój,
›Na moje ’łóski mi nažołtne.‹

36. ›Kak su te ’łóski mi rozkładžene,
›Tak su naju lubosćje rozdžjelene.‹

37. ›Tak su naju lubosćje rozdžjelene,
›Po wšitkim swjeći mi rozperšene.‹

38. ›Z wjetsičkom su wone rozdunene,
›Z wodžičku su wone rozpłównene.‹

39. ›Ja sym so swjetneho wostajiła,
›Sym so pod nebeske postajiła.‹

40. Hólčik tón zawróći konika
Płačo wón ćjereše maćeri dom.

41. »Maćje, och luba stara maćje,
»Moja me lubka necha mjeć.«

42. »Wona so swjetneho wostajiła
»A so pod nebeske postajiła.«

43. »›Melč šak a nepłač ty synko mój,
»›Tajkich je holcow ’šudžom dosć.‹«

44. »›Wele ’šće reńšich a šikwanšich,
»›Wele ’šće bohatšich, pjeknišich.‹«

45. »›Rajtuj ty, synko mój, cuzy kraj,
»›Tajkich je holcow ’šudžom dosć.‹«

46. Čjesku wón Budesku wobrajtował,
Žaneje reńšeje nenamakał.

47. Hólčik tón zawróćił konika
Pšeco wón rajtował maćeri dom.

48. »Čjesku sym Budesku wobrajtował,
»Žaneje reńšeje nenamakał.«

49. »Žaneje reńšeje nenamakam,
»Žaneje druheje mjeć necham.«

50. »Penezow, penezow mam ja sam dosć,
»Dosć mam ja sljebora, złoteho.«

51. »Tolerjow mam ja ’šće wele wjac,
»Dyžli ta wólšička lisćičkow.«

52. »Šjesnakow mam ja ’šće wele wjac,
»Dyžli ta weŕbinka łopeškow.«

53. »Čerwenych złotych mam wele wjac,
»Dyžli ta lipa lisćička.«

54. »Te ’cu ja wšitke njetk rozmetać,
»Po tych mi pućach, šćežčičkach.«

55. »Zo ’dža je khudži sej zezbjerać,
»Zo ’dža tak na-mne spominać.«

56. Nebje so minyło wo pół dnja,
Hólčik tón skhore a wotemre.

57. Zwony tak renje tam zwonjachu,
Wšitcy te ludžo so prašachu:

58. Štóhada je tola tajki wumreł,
Zo ’mu te zwony tak renje zwonja?

59. Wón je tam wumreł tón hólčik sam,
Hólčik sam wo swoju knežničku.

60. Knežna ta džješe z ’rodu delje,
Čornej tej židži hač do zemje.

61. ›Dyž me mój luby tak lubo mjeł,
›Zo je wón wumreł mojedla,‹

62. ›Da ja tež luboh’ tak lubo mam,
›Zo ’cu ja wumreći jehodla.‹

63. ›Wy pak, haj wy pak naju zarebajće,
›Na te mi pućje, pšezpućje.‹

64. ›Džež tam te ludžo ke-mši khodža,
›Džež woni khodža wote-mšje.‹

65. ›Zo budža na naju spominać,
›Na naju wulke te lubosćje,‹

66. ›Na naju wulke te lubosćje,
›Na naju swjerne te zawednosćje.‹

67. ›Na neho stajće wy winowy keŕk,
›Na-mne pak rosmarju zelenu.‹

68. ›Na winowym keŕku ’dže šmutajčka,
›Na šmutajčcy zelene lisćičko.‹

69. ›Na lisćičku dróbne to pismičko,
›Zo džje mój wobaj dwaj zbožnej smój.‹

70. Za to će prošu ty młoda bórša,
Zmińće so swjerneje lubosćje.

71. Swjerne su lubosćje jara falšne,
Jara su falšne a zawedne.

72. Dyž so dwaj luboj tak lubo mataj,
Kak je to tola šwarnje;

73. Swojej pak tola być nemóžetaj,
Kak je to tola zrudnje.

74. Wone je lóše to wumrećje,
Bez dwjemaj starymaj staršimaj,

75. Dyžli to róznorozeńdženje
Bez dwjemaj młodymaj lubymaj.