Serbske ludowe spěwy

Hrał je tón knjez z tej holičku

1. ’Rał je tón knez z tej holičku
Hač do toh’ swjetłoh’ ranja,
Fideralala fiderasasa,
Hač do toh’ swjetłoh’ ranja.

2. Dyž ranko poča swjetło być,
Da poča holčo płakaći,
Fideralala fiderasasa,
Swojej bjełej ručcy łamaći.

3. ›Melč ’šak a nepłač holečo.
›Ja ’cu ći ’šitko zapłaćić.
›Fideralala fiderasasa,
›Ja ’cu ći ’šitko zapłaćić.‹

4. ›Ja ’cu ći dać mojoh’ rajtnika,
›A hišće tsi sta toleŕ,
›Fideralala fiderasasa,
›A hišće tsi sta toleŕ.‹

5. »Ja necham twojoh’ rajtnika,
»Tež nic tych tsjóch stów toleŕ,
»Fideralala fiderasasa,
»Tež nic tych tsjóch stów toleŕ.«

6. »Dyž tebe samoh’ nekrydnu,
»Da du ja k mojej maćeri,
»Fideralala fiderasasa,
»Da du ja k mojej maćeri.«

7. »›Što sy ty, džówka, činiła,
»›Zo je ta twoja suknička.
»›Fideralala fiderasasa,
»›Ći na prjedku tak kuša.‹«

8. »Och maćje, luba stara mać.
»Daj mi tu ćmowu komorku,
»Fideralala fiderasasa,
»Daj mi tu ćmowu komorku.«

9. »Tam ’cu ja płakać džeń a nóc.
»Zo budže zo-mnu skeŕe kónc,
»Fideralala fiderasasa,
»Zy budže zo-mnu skeŕe kónc.«

10. Dyž poča wo pół nocy być,
Tón knez so poča stysknosćić,
Fideralala fiderasasa:
Tón knez so poča stysknosćić.

11. ›Stawaj mi horje, pohončo.
›Seduj mi a tebi konje,
›Fideralala fiderasasa,
›Mój ’cemój do Wunspórka jjeć.‹

12. ›Mój ’cemoj jjezdžić džeń a nóc,
›Zo mój tam skeŕšo pšindžemój,
›Fideralala fiderasasa,
›Zo mój tam skeŕšo pšindžemój.‹

13. Bliže k Wunspórkej pšindžeštaj,
Da zwony zwonić słyšeštaj,
Fideralala fiderasasa,
Da zwony zwonić słyšeštaj.

14. ›Och božo, luby božo mój,
›Štó je tam tola wumŕeł,
›Fideralala fiderasasa,
›Štó je tam tola wumŕeł?‹

15. Do Wunspórka nuts pšindžeštaj,
Tam pšewodžerjow zetkaštaj,
Fideralala fiderasasa,
Tam pšewodžerjow zetkaštaj.

16. ›Och stejće ’šak a čakajće,
›Wy lubi štyrjo nošerjo.
›Fideralala fiderasasa,
›Stajće to ćjeło delje.‹

17. ›Ja ’cu ’šće na nju po’ladać,
›Na swoju lubku najlubšu,
›Fideralala fiderasasa,
›Na swoju lubku najlubšu.‹

18. ›Na jeje wóčcy nabrunej,
›Na jeje ’łóski nažołte,
›Fideralala fiderasasa,
›Na jeje ’łóski nažołte.‹

19. Dyž bje wón na nju po’ladał
A sej ju prawje wob’ladał,
Fideralala fiderasasa,
A sej ju prawje wob’ladał:

20. Wuća’nył z nóžnow swjetły meč
A kół jón sebi k wutrobi,
Fideralala fiderasasa,
A kół jón sebi k wutrobi.

21. ›Syli wumŕeła mojedla,
›Da ’cu so zakłóć twojedla,
›Fideralala fiderasasa,
›Da ’cu so zakłóć twojedla.‹

22. ›Rebajće naju ’romadžje,
›Na te mi pućje, rozpućje,
›Fideralala fiderasasa,
›Na te mi pućje, rozpućje.‹

23. ›Na-mne wy stajće swjetły meč,
›Na nju pak sadžće rućany peńk,
›Fideralala fiderasasa,
›Na nju pak sadžće rućany peńk.‹

24. Bóle to słónčko swjećeše,
Bóle tón meč so błóščeše
Fideralala fiderasasa,
Bóle tón meč so błóščeše.

25. Bóle tón dešćik džješe,
Bóle ta ruta rosćeše,
Fideralala fiderasasa,
Bóle ta ruta rosćeše.

26. Wurostła na nej šmutlička,
Na šmutličcy pak lisćičko,
Fideralala fiderasasa,
Na šmutličcy pak lisćičko.

27. Na lisćičku to pismičko:
Zo woboj božim raju staj,
Fideralala fiderasasa,
Zo woboj božim raju staj.