Serbske ludowe spěwy

Skazałoj staj so, skazałoj

1. Skazałoj stej so skazałoj
:,: Do teje za’rody sadoweje. :,:

2. Holička ta tam predy bješe,
:,: Hólčik so za nej hotowaše. :,:

3. Zeleny wón so zwoblekaše,
:,: Zo jeho holička neznaješe. :,:

4. ›Pomhaj bóh, pomhaj bóh holička,
:,: ›Štoda ty džjełaš za’rodži?‹ :,:

5. ›Z’laduješ lisćička zeleneho,
:,: ›Z’laduješ jab’učka čerweneho?‹ :,:

6. »Ja džjen nic nez’laduju lisćička,
:,: »A tež nic nezladuju jab’učka.« :,:

7. »Ja džjen tu z’laduju swojoh’ luboh’,
:,: »Kiž je džens ljeto wote-mne preč.« :,:

8. »Wón je mi slubił zasy pšińć,
:,: »Njetko pak nidže nepšińdže.« :,:

9. ›Ne’ladaj, holička, lubeho,
:,: ›Tón je mjeł ’čera z druhej slub,‹ :,:

10. ›Z teju džje wele renišej,
:,: ›Z teju tež wele pjeknišej.‹ :,:

11. »Budžešli ty tam zasy pšińć, [orig.: pšińc,]
:,: »Praj jemu wele dobreho;« :,:

12. »Zo je sej druhu slubić dał,
:,: »Na-mne tam neje spominał.« :,:

13. »Bóh daj džje jemu wele zboža
»Z teju džje wele ŕenišej,
»Z teju džje wele pjeknišej.«

14. »Zlje so jom’ pońdže a žel mi joh’ budže,
:,: »Derje so jom’ pońdže a radsi ’du widžeć.« :,:

15. ›Mjej džak, haj mjej džak ty luba moja,
:,: ›Zo sy me k dobremu sudžiła.‹ :,:

16. ›Dy by me k dobremu nesudžiła,
:,: ›Snadž by ty moja nebyła.‹ :,: